Tak ako sľubovala reklamná upútavka, tento príbeh je naozaj určený na pohladenie duše. Hlavná hrdinka Saeki je dcéra hlavného kňaza miestneho chrámu, ktorý stojí už od obdobia Edo. Keď mala 4 roky, zomrela jej mama. Ako „pravá dedička“ chrámu sa smrťou mamy na ňu preniesla schopnosť vidieť božských poslov. Štandardne má každý chrám a každá svätyňa svoju dvojicu božských poslov. Gintarou (miestny posol) je veľká humanoidná líška (resp. lišiak) a v chráme je už len jediným poslom (jeho partner už dávno odišiel).

K samotnému obsahu sa ťažko niečo píše. Prvé časti len predstavujú hlavné postavy a ďalšie postavy prídu ešte v štvrtej časti. Príbeh začína keď Yumi požiada Saeki, aby jej pomohla s jej problémom. (Skutočnú prácu samozrejme vykoná Gintarou.) V druhej časti stretneme tretiu hlavnú dievčinu, Hiwako. Všetky tri dievčatá sú povahovo naozaj veľmi rozdielne. Saeki je skôr taká pojašená, ale dobrá duša. Yumi sa na prvý pohľad zdá byť vodkyňou miestnych neposlušných dievčat (školských rebeliek) a je dosť temperamentná. Hiwako je zase vzorová študentka, až príliš upätá na pravidlá a zároveň je dedičkou miestnej školy čajového obradu. Aj napriek tomu, že dievčatá sú úplne rozdielne, vychádzajú spolu dobre (samozrejme len relatívne, keďže sú tam charakterové trenice).

Animácia je celkom obstojná. Je zjavné, že ide o počítačovú animáciu, ale pohyb postáv aj ich prevod do 2D je v celku dobrý. Vrstvy (pre každú postavu vlastná) sú dosť jasne viditeľné. Pokiaľ však nerobia pochybné 3D zábery (ako napríklad pohyb okolo postáv) nepôsobí to rušivo. Jednoducho povedané, ak máte záujem o relaxačné anime, toto je dobrá voľba. Nie je to seriál ako podľa klasickej zábavnej šablóny akých tu bola už hromada.