Hlavnou postavou tohto príbehu je Pipi dlhá pančucha. Teda vlastne nie, ale bola by ak by nestroskotal projekt vytvorenia anime verzie tejto slávnej literárnej postavy. Hlavnou hrdinkou je v tomto prípade Mimiko, ktorá ako keby z oka vypadla Pipi dlhej pančuche a to nie len vzhľadom, ale aj náladou a odvahou. Príbeh začína, keď Mimiko odprevadí babku na vlak. Keďže už nemá rodičov, tak bude teraz chvíľku bývať sama (a  babku sa stará ona a nie naopak ako by to asi malo byť). O tom, že jej odvaha určite nechýba svedčia jej odpovede, čo by spravila s duchom, alebo zlodejom keby sa náhodou objavili. (Ducha by zbila a spravila by si z neho sluhu. Návšteve zlodeja by sa potešila, pretože ešte žiadneho doteraz nevidela). Hlavnými postavami v tomto príbehu sú Mimiko, pandiatko a jeho otec (šak ako ináč, keď sa to už volá „Panda, pandiatko“). Keďže ide o rozprávku, tak samozrejme pandy chodia po dvoch nohách a rozprávajú. Aby sa všetko „normalizovalo“ otec panda, sa stane otcom Mimiko a Mimiko sa stane zase náhradnou mamou pre pandiatko. Tu by som už asi aj mal prestať rozprávať obsah, lebo poviem všetko.

Hodnotenie tento krát nebude. Ak by som toto dielo mal hodnotiť porovnateľne seriózne s ostatnými, určite by som musel strhnúť veľa bodov za logiku (aj keď niektoré úplne nelogické veci boli aspoň trochu zdôvodnené). Možno za zábavnosť by sa body možno vrátili späť (ale aj tak body dnes nebudú). Neviem ako kto, ale ja som celkom dobre bavil na tejto rozprávke (a to nie len na slovných hračkách). Veľmi dobre mi padla teraz keď sa blíži ku koncu ďalší projekt v práci, aj keď som si to mohol nechať skôr na budúci týždeň aby mi z toho nešiblo, pretože takýto relax a uvoľnenie pri pozeraní som už dlho nezažil.