Hlavným hrdinom tohto seriálu je netradične dospelý muž. Kouhei je učiteľ na strednej škole. Pred polrokom zomrela jeho manželka a teraz sa sám musí postarať o svoju päťročnú dcéru. Samozrejme chce to urobiť najlepšie ako sa dá. Keď si raz všimne, že Tsumugi by chcela nejaké chutné jedlo (nie len polotovary a jedlo zo sáčkov), tak idú spolu do reštaurácie. Reštaurácia je však zhodou okolnosti zatvorená a je tam len Kotori, dcéra majiteľky a žiačka nášho učiteľa. Kotori chce pre našich hrdinov pripraviť jedlo. Aj keď sama poriadne nevie ako na to, nakoniec sa to podarí. Na záver dostanú pozvanie, že môžu prísť spolu vždy, aby sa dobre najedli. Je však správne, aby učiteľ robil niečo také? Špeciálny vzťah s jedným so žiakov (navyše s dievčaťom).
Takto začína zaujímavý seriál, nie len o varení. Zo začiatku sa môže zdať, že je to dosť biedne bez reálneho príbehu. (Do istej miery je to aj pravda.) Hlavným pozitívom seriálu však nie je v tomto prípade dej, ale „slepačia polievka“. Samozrejme nemyslím tým len to, že varia, ale je to aj parafráza na sériu kníh „Slepačia polievka pre dušu“. Seriál pôsobí aj ako balzam na dušu. Pôvodne som si myslel, že to bude jedna z tých rozprávok, kde bude všetko len ružové. Zdá sa však, že aj tu sa objavia problémy. Nie je to ale žiadna dráma (aj keď pre účastníkov problémov, pre deti je to naozaj veľká dráma).
|