Už je to dobrých pár mesiacov (pomaly možno aj rok), čo som medzi novými anime našiel tento film. Okamžite ma zaujal a po prečítaní hrubého popisu k filmu som sa na neho tešil. Bungaku shoujo (v preklade „literárne dievča“) už samo o sebe znie dosť zaujímavo. Keď som si prečítal že „literárne dievča“ nie je človek, bola to ďalšia rana pre moju zvedavosť. Nechcem povedať, že Touko Amano (tak sa volá) je „démon“ (keďže aj sama je na to dosť citlivá), ale lepšie pomenovanie mi nenapadlo. Isté je toľko, že aj keď vyzerá ako človek nie je to normálny človek. Kniha začína popisom čiernej ovce medzi bielymi ovcami. Jej jediná možnosť, ako nevyčnievať z davu, je navliecť si biele rúno a tváriť sa, že je biela ovca, aj keď to nie je pravda. Touko Amano o sebe hovorí, že má rada príbehy až na zjedenie. A to teraz myslím presne tak, ako je to napísané. Živí sa príbehmi a to doslova a do písmena. Zlé jazyky hovoria, že je papier, ale ona je len príbeh na ňom napísaný. Jej predstavivosť a prirovnávanie chutí príbehov k jedlám je priam pozoruhodná. Najlepšie je viditeľná práve v prvej OVA časti („Dnešná maškrta: Prvá láska“).

Hlavným mužským hrdinom je Konoha Inoue. Na prvý pohľad je to normálny žiak, ale nie je to tak. Dlho som rozmýšľal, čo mám o ňom napísať (či mám napísať niečo z jeho minulosti, alebo radšej nie). Rozhodol som sa, že neprezradím celý obsah prvej knihy románu (a prvej CD dramatizácie), kde je časť venovaná jeho minulosti. Poviem len to, čo sa môžete dočítať na viacerých stránkach pri popise filmu. Ako 14 ročný napísal román, ktorý mal veľký úspech. Po jeho napísaní prežil dosť traumatickú udalosť (spojenú nie len s románom), ktorá dosť ovplyvnila jeho život a preto sa rozhodol, že už nebude písať. Momentálne je spolu s Touko v školskom „literárnom klube“, kde sú jediný členovia práve oni dvaja. On jej píše príbehy, ktoré ona pojedá. To ako sa do klubu dostal je už súčasťou filmu (je to aj v reklame k filmu) a prvej časti OVA Bungaku shoujo Memoir, ktorá je venovaná práve „literárnamu dievčaťu“ a ich prvému priamemu aj nepriamemu stretnutiu.

Prvé zverejnené anime „Dnešná maškrta: Prvá láska“ (ktoré bolo zverejnené spolu s reklamným videom k filmu) je možné považovať za predohru k celej sérii príbehov. Dej sa odohráva ešte pred prvou knihou. Druhé OVA Bungaku shoujo Memoir bude mať 3 časti venované jednotlivým dievčatám (trom vedľajším hrdinkám). Zatiaľ vyšla len prvá časť. Druhá časť by mala byť vydaná presne mesiac po napísaní tohto komentáru a tretia až vo vianočnom období (presný dátum si už nepamätám). Film na moje prekvapenie aj súčasné potešenie a sklamanie nie je spravený podľa prvej knihy. (Tú som už začal čítať, ale zatiaľ som to pre nedostatok času nestihol dočítať a z CD dramatizácie prvej knihy mám žiaľ len prvú časť (teda 2 CD-čka)). Domnievam sa, že film bol spracovaný podľa poslednej z kníh z tejto série. To si myslím pre to, ako bol film ukončený. Nemusí to byť však pravda. Môže to byť len hrubý zostrih zo všetkých kníh (keďže minimálne jedna vec sa mi zdá, že bola v prvej knihe a teda nemohla byť zároveň aj v poslednej knihe). Našťastie som nemal pocit, že by mi chýbala znalosť obsahu predchádzajúcich kníh, keďže tie sú podľa všetkého písané tak, že nemajú nejako extrémne priamu dejovú nadväznosť.

V jednom z popisov som čítal, že to je „mystická školská komédia“. Z toho čo som zatiaľ videl, čítal a počul s takýmto popisom vôbec nemôžem súhlasiť. Teda hlavne so slovom komédia, keďže toto slovo sa u mňa vôbec nespája s týmito príbehmi. Nepamätám sa, že by som sa čo i len raz zasmial. Miestami mi to skôr pripomínalo thriller, alebo iné temnejšie žánre. Celkovo by som to skôr zaradil medzi drámy. Podľa toho ako riešia „prípady“ (aj vo filme aj v prvej knihe) to má ešte dokonca bližšie aj ku detektívke (aj keď aj od klasickej detektívky to má dobre ďaleko). V rozhlasovej relácii, ktorú (skoro) pravidelne počúvam je aj dosť komediálnych prvkov, ale tam si nie som istý, že by všetky z nich boli z pera pôvodnej autorky.

Hodnotenie tohto filmu žiaľ nebude ľahké ak chcem zachovať aspoň náznak objektívnosti. Za animáciu body udeliť nemôžem aj keby som náhodou chcel. Je to taký normálny priemer. To ma dosť šokuje. Japonci to asi flákajú, keďže toto je už druhý film čo vyšiel na  blue‑ray disku, ale kvalitatívne je porovnateľný s DVD verziou (no dobre je trošku lepší, ale naozaj len trošku, dokonca aj niektoré TV záznamy, ktoré sú len na HD zväčšované sú čo sa týka kvality lepšie). Hudbu a ozvučenie celkovo momentálne hodnotiť veľmi nemôžem. Nie že by som si tam nevšimol žiadnu hudbu, ale bol som tak zabraný v deji, že som jednoducho nevnímal zvuky v pozadí. Záverečnú zvučku naspievala skupina eufonius. Zatiaľ sa mi páčili všetky ich pesničky, čo som počul v anime a táto samozrejme nebola výnimkou. Posledný bod hodnotenia je príbeh a jeho spracovanie. Toto je teraz naozaj ťažké hodnotenie. Postava „literárneho dievčaťa“ je dosť originálna. Príbeh filmu sa mi však až nejako extrémne originály nezdal. Podanie príbehu však bolo celkom dobré. Povedal by som, že po posledných veciach, čo som videl až veľmi dobré. Filmové spracovanie bolo tiež veľmi dobre spravené. Za sériu diel „literárne dievča“ (ako celok) udelím celkovo 4 body za originalitu, príbeh a jeho spracovanie.

Súčet bodov

• 0 bodov za animáciu,
• 0 bodov za hudbu a ozvučenie,
• + 4 body za všetky príbehy (originalita, dej a spracovanie).

Celkovo + 4 body.

Keďže v prípade tohto diela som zaujatým divákom (resp. čitateľom a poslucháčom podľa metódy spracovania) môj názor jednoznačný. Určite neľutujem (skôr naopak), že sa do tejto série diel pustil. Toto je skoro presne môj žáner, takže mne to vyhovuje, ale globálne odporúčanie je mi pre špecifickosť žánru ťažko povedať.

Dnes už vyšla prvá verzia s titulkami, tak som okamžite šiel porovnať, čomu som nerozumel (alebo nemal náladu prekladať z písaného textu). Táto verzia ma však trochu sklamala (a to nie len pre problémy s prehrávaním pomocou HW akcelerácie). V titulkoch som sa dočítal asi na ôsmich miestach veci, ktoré som pri pozeraní bez titulkov nepochopil, resp. nerozumel dobre. Predsa len moja znalosť japončiny nie je až taká fantastická, aby som rozumel úplne všetkému (a hlavne sa mi nechcelo čítať písaný text). Teraz už viem, že čo som si myslel, že patrí dejovo do prvej knihy tam nebolo. V tej scéne len rozprávali o tej udalosti z prvej knihy. Problém tejto verzie je skôr v tom, že som našiel asi 20 miest, kde preklad nebol správny. V niektorých málo prípadoch sa to dá ospravedlniť buď neznalosťou kníh, alebo prekladom tak, aby bol aj pre ľudí neznalých kníh, ale pri zopár prekladoch som sa doslova musel zastaviť a prečítať ich pre celé scény ešte raz. Ja som totižto hovorené slová pochopil úplne ináč ako ich preložili. Aj keď musím uznať, že preklad slov (bez celkového kontextu) je celkom správny. Posledná scéna (tá za titulkami) je navyše taká, že umožňuje navyše ešte aj ďalší – tretí výklad. Teda ani nie ten, ktorý som pochopil pri prvom pozeraní. Ani ten, ktorý som prečítal v preklade, ale ďalší – úplne iný od týchto dvoch, ktorý mi napadol až pri niekoľko násobnom pozeraní tejto scény.

Zaujímavé je ešte aj to, že v Japonsku majú buď iné planetária (teda aspoň oproti prešovskému planetáriu), alebo ľudia, ktorý ich kreslia v anime v žiadnom nikdy neboli. Toto je už druhý prípad, keď stoličky v planetáriu pripomínajú viacej stoličky v kine a sú nasmerované na jednu z bočných stien podobne ako v kine. Premietanie v planetáriu je predsa smerované na kopulu z čoho vychádza aj rozmiestnenie stoličiek do sústredných kružníc s premietačkou hviezd uprostred, ako aj sklon sedadiel, ktorý je nastavený skôr na ležanie, keďže pohľad ma smerovať hore.

V rozhlasovej relácii Mayonaka no bungei bu (teda „polnočný literárny klub“) sú ako reklama aj čítania z kníh zo série Bungaku shoujo. V časti na tento týždeň bolo aj čítanie z jednej z kníh, kde bola scéna, ktorá v tomto filme nenachádzala, ale pritom sa odohráva ešte pred záverom filmu (no po jeho začiatku).

Aj keď mám už dlhší čas k dispozícii preklad prvej z kníh z tejto série až dnes sa mi ju podarilo prečítať. Film predsa len obsahuje časť prvej knihy. Konkréte na začiatku filmu je scéna, keď sa Touko rozplýva nad príbehmi Paula Gallicoa. Film je však podľa toho, čo som sa dočítal prevažne podľa piatej knihy. Navyše podľa rozhovoru, ktorý bol v „rozhlasovom“ vysielaní „polnočný literárny klub“ je ešte modifikovaný aj oproti knihám o niečo čo v knihe nebolo, aj keď modifikácia bola spravená (podľa tohto rozhovoru) so súhlasom autorky kníh.

Teraz už však ku samotnej prvej knihe. Keď som počúval prvú polovicu jej CD dramatizácie, nechápal som význam tých zvláštnych vsuviek (a nebolo to len preto, že som pre zvláštny spôsob reči, lepšie povedané zvukovému efektu, dobre nerozumel ich obsahu). Pri písanom texte (v angličtine) som už rozumel ich obsahu, ale ich význam som dosť dlho zle chápal. Ťažko povedať, do akej miery to bol úmysel autorky, ale hlavne tie úvodné boli písané tak, že sa mohli hodiť na viaceré postavy z tejto knihy. Príbeh sa odohráva rovnako ako film počas druhého ročníka nášho hlavného mužského hrdinu. (Trochu ma to prekvapuje, keďže oba tieto príbehy sú časovo dosť dlhé. To by mohlo znamenať, že iné príbehy sa odohrávajú v inom období, respektíve sú výrazne kratšie, prípadne sa prekrývajú s týmito príbehmi. Alebo tá najhoršia možnosť, ako to už vo svete podobných príbehov býva zlým zvykom, postavy nestarnú niekedy aj desiatky rokov.)

Samotný príbeh je o dosť komplikovanejší ako to na prvý pohľad vyzerá. Keď už som si myslel, že začínam niečomu rozumieť nastal zrazu zlom a všetko bolo ináč. To platí aj pre tie „tajomné“ vsuvky do príbehu. Viac krát počas čítania sa zmenil môj názor na to, čo tie vsuvky znamenajú. Celkové ukončenie ma tiež dosť prekvapilo. Aj keď to vraj oficiálne spadá medzi to čo sa na západe označuje ako „ľahké romány“, určite to (minimálne v tomto prípade) nie je myslené ako ľahký obsah, ale len ako ľahké na čítanie (pre spôsob písania a formátovania textu, ktorý sa dosť výrazne líši od normálnych kníh a románov čo som doteraz čítal). Tento príbeh určite nie je taký ľahký na pochopenie a po dejovej stránke ako by sa na prvý pohľad (alebo po zhliadnutí prvých OVA‑čiek) mohlo zdať. Už sa teším až si prečítam ďalšiu knihu. Aj keď s tým sú spojené isté komplikácie…

(EDIT 7. 11. 2010 po druhej časti OVA „Memoir“): A ešte dodám aj niečo k ďalším častiam OVA. Zjavne som si zle zapamätal/pozrel dátum vydania druhej časti, keď som myslel, že mala byť v septembri. Druhá časť bola vydaná až v októbri (teda 2 mesiace a nie jeden po napísaní prvého komentáru, ako som si pôvodne myslel). Táto časť dopĺňa chýbajúce časti z príbehu hlavného mužského hrdinu a jeho prvej lásky, na ktoré bolo vo filme dosť veľa odvolávok ako aj spomienok. K samotného deju poviem len toľko, že nemám slov. Nečakal som síce komédiu, ale toto mi doslova vyrazilo dych. Tretia časť, ktorá bude oficiálne vydaná 24. decembra, podľa všetkého vypĺňa zasa medzeru vo vývoji tretieho z dievčat a zmenu postoja k hlavnému hrdinovi medzi prvou knihou (útržok z nej som zazrel v ukážkach/reklame) a filmom. Je dosť pravdepodobné, že v tomto prípade pôjde o výber jej scén z kníh od prvej až po knihu, ktorá bola námetom pre film.

Podľa jedného rozhovoru v rozhlasovej relácii „polnočný literárny klub“ je (minimálne prvá) kniha písaná tak, že sa veľmi ľahko číta. Teda pravdepodobne je výrazne ľahšie ju čítať ako iné porovnateľné knihy typu, ktorý je na západe označovaný ako „ľahký román“. Ja sa už sa teším na ďalšiu knihu aj keď jej preklad má byť až v januári.