Opäť raz prinášam dielo zo série „klasické diela svetovej literatúry“ v ktorej sú pravidelne prerábané knihy do animovanej podoby. Tento krát je tu prerobená verzia románu „Daddy Long Legs“ z pera Jean Webster‑ovej. Príbeh začína v sirotinci, kde stretávame hlavnú hrdinku Judy Abbot (tu je už aj prvý rozpor s knihou, pretože v anime nikde nie je spomenuté jej pravé knižné meno, Jerusha). Judy má 14 rokov a je dosť živé dieťa. (Nebudem sa tu podrobne rozpisovať o deji, takže popíšem len základ deja, aj keď momentálne mám naozaj chuť napísať esej o tomto diele.) Jedného dňa príde do sirotinca člen výboru, aby umožnil jednému dieťaťu štúdium. Keďže Judy napísala svoju esej tak ako sama žije a myslí (dosť nespútane/divoko/priamočiaro) sponzor, ktorý sa necháva volať „John Smith“ si vyberie práve ju. Takto sa Judy dostane na významnú dievčenskú školu. Ešte cestou sa stretne s boháčkou Juliou (čítaj: Džulia), ktorá sa neskôr stane jej spolubývajúcou. Treťou významnou postavou a druhou spolubývajúcou hlavnej hrdinky je Sallie. Počas 40 častí tohto seriálu budeme sledovať tri roky (celé trvanie školy) dospievania týchto troch dievčat. Do hry samozrejme zasiahnu aj iné postavy (učitelia, rodičia, súrodenci a iní príbuzní) a udalosti (láska, plánované sobáše).

Hodnotenie je tento krát dosť ťažké. Určite nebudem objektívny, pretože ešte stále vo mne doznieva posledných pár epizód ako aj celý príbeh, ale zároveň ani neviem za čo poriadne udeliť body. Začnem tým čo je isté. Príbeh ako aj jeho spracovanie hodnotím dosť kladne (bez porovnávania s pôvodným románom). Za to teda udelím dva body. Dielo je spravené naozaj dobre. Pekne popisuje psychológiu postáv aj s vysvetlením jednotlivých pohnútok k ich činom. Zaoberá sa aj psychológiou detí zo sirotinca a keby autorka nemala napísané v životopise napísané, že mala rodičov myslel by som si, že ide o autobiografické dielo. Podľa toho čo som zatiaľ z románu a internetu stihol prečítať je pravdepodobne príbeh dosť upravený. Pôvodne som mal vlastnú teóriu o vzniku tohto románu (pred tým ako som si prečítal niečo o autorke a v čase keď som ani jej pohlavie nevedel). Táto teória však nevyšla, ale po niekoľkých častiach sa vynorila nová, ktorá sa nakoniec aj potvrdila. Takže dej (resp. koniec) sa dá istým spôsobom predpovedať, ale nič našťastie nie je také priame ako to môže vyzerať.

Hudobná stránka bola dosť dobrá. Teda ani nie tak samotné hudobné pozadie (aj keď aj to z času na čas bolo dobré a výrazné), ako hlavne zvolené pesničky a to nie len úvodná a záverečná zvučka, ale aj vsunuté pesničky. Keďže ich nebolo veľa udelím len jeden bod. Práca seiyuu bola dobrá a prirodzená, za čo udelím tiež jeden bod. Animácia nebola práve dobrá. Najprv som ani nemal chuť pozerať (keď som videl nejaké ukážky) preto nebude žiaden bod. Posledný extra bod udelím za zábavnosť a za to, že som sa pri pozeraní vôbec nenudil a z času na čas som sa aj dobre pobavil (v poznámkach som si takto poznačil piatu epizódu ako obzvlášť vydarenú, ale určite nie je jediná, kvôli ktorej sa to naozaj oplatí pozerať). Ako poslednú vec, ktorú hodnotím naozaj kladne je, že postavy pomaly a nebadane starli (teda myslím ich grafické spracovanie).

Aby som toto dielo však nevelebil spravím aj výpočet chýb a vecí čo mi vadili. Animátori sa dopustili chýb. Napríklad v 19. epizóde bola izba zrazu prázdna aj keď v piatej epizóde sa v nej nedalo skoro vôbec pohnúť a v 20. sa samozrejme nábytok zrazu vrátil späť. Pár krát som mal pocit, že izba sa zmenila (resp. nábytok v nej sa menil a/alebo posúval). V poslednej tretine seriálu dosť často zbytočne používali opakovanie deja (najmä zbytočné opakovanie ukončenia predchádzajúcej epizódy).

Súčet bodov

• + 2 body za príbeh a spracovanie (kvalitný príbeh a veľmi dobre spracovaný),
• + 1 bod ozvučenie (hlavne za použité pesničky),
• + 1 bod výber hlasov a dobrá práca seiyuu,
• + 0 bodov za animáciu,
• + 1 extra bod za faktor zábavnosti.

Celkové hodnotenie je + 5 bodov.

Ja osobne toto dielo odporúčam všetkým priaznivcom podobných žánrov (aj keď ho zase nepovažujem až za také dobré, aby som ho mal teraz chuť pozerať ešte raz).

Ak sa mi podarí nájsť si čas, tak anime verziu porovnám s románovou predlohou. Ako som pozeral (zatiaľ len zbežne) knihu, tak som našiel dosť veľa rozdielov. Navyše vyzerá byť písaná dosť netradičným spôsobom (teda zatiaľ si nepamätám, že by som niečo podobné čítal, ale možno je to podobný štýl ako „Denník Adriana Mola“ (neviem, nečítal som) až na to, že toto nie je denník, ale (jednosmerná) listová korešpondencia). Našťastie román vyzerá byť dosť krátky, takže to dúfam zvládnem.