Pri tomto anime ma zaujal jeho názov, tak som si pozrel prvú časť. Hlavným hrdinom je Cinque (Japonci to čítajú ako „Shinku“), ktorý je atleticky nadaný a zručný 13 ročný chalan. Dej začína v deň, kedy sa v Japonsku končí školský rok a náš hlavný hrdina má namierené do zahraničia na tréning. Zo školy sa však ponáhľa až tak, že vyskočí z okna. V tom mu však cestu skríži pes, ktorý vytvorí nejaký čarovný kruh, ktorému sa už náš hlavný hrdina samozrejme nestihne vyhnúť. Skôr ako sa nazdá sa zrazu ocitá v inom svete uprostred vojny. A práve Cinque bol povolaný ako hrdina, ktorý má pomôcť zvrátiť vývoj vojny a pomôcť krásnej princeznej Millhiore Firianno Biscotti z rovnomerného kráľovstva. Kráľovná ako aj celá kráľovstvo je psia krajina. Samozrejme hovoríme o humanoidných psoch (rozumej: vyzerajú ako ľudia, až na to, že majú psie uši a ako ináč aj chvosty). Útočiacim kráľovstvom je krajina mačiek.

Keď však pri tomto anime hovoríme o vojne, nie je myslená naša klasická vojna, kde sa ľudia zabíjajú a zomierajú. V tomto prípade je to skôr bližšie ku hre Takeshiho hrad. Podobne ako v tejto hre, aj tu sa prekonávajú rôzne prekážky, napríklad vodné priekopy, ktoré sú strážené obrancami a celé je to na živo prenášané televíziou. Po zásahu nepriateľom sa zasiahnutá postava z humanoidného typu zmení na guľatý typ (predstavte si niečo ako guľatý plyšový vankúš s ušami a malým chvostíkom podľa pôvodného typu pes/mačka). Tí čo spadnú do vody sú samozrejme okamžite vytiahnutý na záchranný čln a všetci sú okamžite ošetrený. (Ďalšími detailami tejto vojny už nebudem zaťažovať, pre dej sú nepodstatné.)

Podstatné je však to, že celý dej nebude len o týchto atletických súťažiach. V anime sa streli seiyuu Nana Mizuki a Yui Horie, ktoré si podelili aj pesničky (a to nie len úvodnú a záverečnú zvučku). Nana Mizuki okrem dvojúlohy spieva úvodnú zvučku v jej typickom štýle, ktorý je používaný práve na bojové anime. A keď hovorím bojové, nemyslím tím túto atletickú vojnu. Yui Horie sa predstaví ako princezná Millhi, ktorá okrem toho, že vládne, aj spieva na koncertoch (a to aj počas deja) no a samozrejme spieva aj záverečnú zvučku seriálu. Po krátkom predstavení deja, oboznámení sa s pravidlami daného sveta, niekoľkých zápasoch a tréningoch sa dej rozbehne. Pre krátky čas (len 13 častí) sa však aj dosť rýchlo skončí, ale aspoň to neťahajú ako žuvačku. Záver deja mal nádych zásahu ministerstva pre mentálne zdravie mládeže, ale tento zásah nebol našťastie až tak násilný/zbabraný ako pri anime, ktoré som dopozeral len pár dni pred týmto.

Toto anime naraz pokrýva niekoľko rôznych fetišov. Menovite: sú to rôzne druhý uší (mačacie – nekomimi; psie – inumimi, zajačie – usamimi, líščie – kitsunemimi a možno aj iné), potom sú tu spomínané pesničky a kvalitné seiyuu, samozrejmosťou je loli no nechýbajú ani kúpeľňové omyly a iné fanservice prvky, ktoré boli miestami zbytočné a dosť na silu vložené (aj keď na obhajobu musím povedať, že aspoň neboli trápne sa opakujúce ako keď hlavný hrdina 5 krát počas epizódy spadne tak, že vidí pod sukňu). Z ďalších prvkov sa tu ešte pravdepodobne objavujú moe, tsundere a možno aj iné mne neznáme. Sklamaný budú asi len priaznivci yandere, keďže ich postava sa tam neobjavuje.

Nadišiel čas na krátke hodnotenie. Jeden bod udelím za originálny nápad „atletického sveta“, jeden bod udelím aj za príbeh a jeho spracovanie, ktorý sa neobmedzil len na atletické vojny. Samozrejme jeden bod bude aj za hudbu, resp. pesničky. Nakoniec však musím jeden bod strhnúť za pochybné zábery a iné zbytočné vsuvky.

Súčet bodov

• + 1 bod za nápad sveta (orginalita),
• + 1 bod za príbeh a jeho spracovanie,
• + 1 bod za výborné pesničky,
• - 1 bod za zbytočné scény a zábery.

Celkovo +2 body.

(Odporúčanie na záver:) Dá sa pozrieť, niektoré scény dokonca aj viac ako raz.

Druhá séria Dog Days prakticky nestála za to. Za celý čas sa neobjavil žiaden normálny príbeh. Bolo to len o súbojoch, roztrhaných šatách a ľahkej zábave. Ale aby som len nekrivdil, nebolo všetko len zlé. Zamerali sa aj na charakterový vývoj postáv, čo považujem za pozitívne. Divák sa aspoň dozvedel vysvetlenia pozadia postáv. Hudba v prvej sérii bola lepšia, takže toto bola asi jediná pozitívna vec. Ak by som robil seriózne hodnotenie, tak by to určite nedopadlo dobre. Musel by som spomenúť aj to, ako porušili pravidlá sveta (povedané v prvej sérii) a ako sa z pôvodného skôr fantasy stalo postupne skôr „sci-fi mahou shoujo“.