Prvým dojmom z anime (okrem prečítania komentára) je úvodná zvučka. Táto ma dosť prekvapila a zdala sa mi dosť neprimeraná (vzhľadom na to, čo som očakával od anime). Keď som si prečítal komentár čakal som o dosť iné anime. V komentári sa písalo, že je to o násťročnej Asumi, jej fantázii o tom ako sa stane kozmonautkou a jej priateľoch. Po takomto komentári som očakával normálny príbeh zo školského prostredia – jednoducho relaxačný príbeh odohrávajúci sa v normálnej škole. Už na začiatku prvej epizódy (hneď po zvučke) mi však bolo jasné, že to asi nebude také ľahké anime ako som pôvodne očakával. V skutočnosti to bolo všetko ináč a namiesto ľahkého anime ide o naozaj vynikajúci drámu. Dlho som rozmýšľal nad tým, prečo bol na túto tému zvolený práve tento názov, ale aj to bolo vysvetlené.

Prvá epizóda sa začína pádom prvej japonskej rakety na mesto. Na následky tejto nehody o niekoľko rokov neskôr (po dlhej kóme) zomiera aj mama hlavnej hrdinky Asumi. V tom čase Asumi však stretáva záhadného leva (teda presnejšie povedané mladého muža s maskou leva na hlave). Ten jej rozpráva o vesmíre a preto sa Asumi rozhodne stať sa „šoférkou rakety“ ako to napíše do svojej slohovej práce na tému budúce povolanie. Zatiaľ by to možno nebolo až také nezvyčajné, ale Asumi sa naozaj pokúsi splniť si svoj sen z detstva. Celý príbeh sa odohráva v niekoľkých časových líniách. Prvou hlavnou líniou je základná škola (pravdepodobne prvý ročník). Druhá hlavná línia je posunutá o niekoľko rokov neskôr (koniec všeobecnej školy a výber odborného štúdia). Z času na čas sa však objavia aj iné časy, ktoré nie vždy vnesú jasno do celého vývoja. Niekedy niečo objasnia, ale niekedy len začnú vznikať nové otázky. Každá nosná časová línia má svoj vlastný úvod, takže sa netreba zľaknúť že sa epizódy opakujú.

Anime je nezvyčajné ani nie tak pre samotný príbeh/nápad, ale pre postavy a celú psychológiu. Vôbec totižto nejde o bežné anime zo školského prostredia. Na základnej škole má Asumi ešte relatívne normálne problémy na svoju situáciu (rozumej, že jej zomrela mama a má sen byť „šoférkou rakety“ čo z nej robí čudáčku). No neskôr sa objavujú však aj problémy dosť iného typu. Počnúc prijímacími skúškami, cez nenávisť učiteľov až po (ale to už neprezradím). Asumi nie je jediná zaujímavá/netypická postava v tomto príbehu. Všetky tri hlavné dievčenské postavy nie sú práve typickými zastupiteľkami príbehov zo školského prostredia. Mužské postavy sa už podstatne viacej približujú normálu v tomto žánri.

Aj keď ma na začiatku zarazila úvodná zvučka (a to nie len melódia, ale aj slová) neskôr (keď som pochopil o čom to bude a čo mám naozaj od tohto diela čakať) mi to už dobre sadlo. Možno aj vzhľadom na to, že som očakával ľahký žáner ma príbeh dosť prekvapil. Je naozaj netradičný a kvalitný. Každá postava má naozaj vypracovanú psychológiu. Aj keď sa jej činy môžu zdať na prvý pohľad čudné a postava sa javí ako „záporná“, neskôr človek pochopí prečo konala tak ako konala. Za príbeh preto udelím tri body. Spracovanie tohto príbehu v animovanej podobe bolo tiež na veľmi dobrej úrovni. Režisér/scenárista sa sa s tým naozaj dobre pohral a takto príbeh pôsobí ako keby bol len z alternatívneho sveta, kde Japonci naozaj majú vlastnú vesmírnu agentúru. Preto za spracovanie udelím dva body. Hudba (ako zvučky, tak aj hudba v pozadí) je výrazná, naozaj dobre zvolená a veľmi dobre pomáha vytvárať tú správnu atmosféru (za to udelím jeden bod). Výber hlasov pre všetky postavy (ako pre detskú, tak aj pre dospievajúcu „verziu“) je naozaj dobrý. Rovnako výkon hercov pôsobil úplne prirodzene ako keby boli tajne natáčaní skutočný aktéri príbehu (preto udelím aj za ich výber a výkon jeden bod). Posledný bod dostane animácia. Aj keď nie je práve výrazne kvalitná, je však do istej miery výnimočná. Strieda sa tu klasická/bežná (priemerne rozpočtovaná) animácia s detským ceruzkovým spôsobom kresby. Ich zladenie je naozaj dobré a netradičné. Jediné čo mi vadilo bol jeden z úvodov, ktorý po niekoľkých opakovaniach pôsobil dosť otravne.

Ku koncu som toto anime ani nechcel pozerať, pretože som sa bál, že raz musí skončiť a to sa mi nepáčilo. Po pozretí poslednej epizódy som chcel, aby toto Dielo s veľkým D ešte pokračovalo. Chcel som vedieť ako budú pokračovať príbehy hlavných postáv, ale žiaľ koniec bol neúprosný. Našťastie bol aspoň dobre/rozumne uzavretý.

Ak chcete vedieť, prečo bol zvolený práve názov Futatsu no Spica (voľne preložiteľné „2*Spica“) musíte si už príbeh pozrieť sami. V priebehu deja sa vynorí veľa otázok ohľadom postáv. Mnohé z nich (žiaľ v anime nie všetky) budú aj prezradené/vysvetlené. Aj keď mangu sťahujem už asi 6 rokov, ešte som sa ku nej nedostal. Dúfam, že tam bude aj pokračovanie príbehu ako aj odpovede na naznačené a nezodpovedané otázky.

Súčet bodov

• + 3 body za príbeh (naozaj výrazný a dosť vyniká priemeru),
• + 2 body za spracovanie (veľmi dobre spracovanie príbehu a jeho atmosféry),
• + 1 bod ozvučenie (dobrá atmosferická hudba),
• + 1 bod výber hlasov a dobrá práca seiyuu,
• + 1 bod animáciu (striedanie typov a vytváranie atmosféry spôsobom animácie).

Celkové hodnotenie je + 8 bodov.

Moje odporúčanie je jednoznačné. Toto anime sa určite oplatí pozrieť. Aj ja si ho pozriem ešte raz, aby mi došli všetky detaily, čo mi možno ušli pri prvom pozeraní.

Už prešli skoro 4 celé roky od kedy som dopozeral animovanú verziu tohto príbehu. Dnes som konečne dočítal kompletnú mangu (po približne desiatich rokoch od kedy som sa o nej dozvedel a začal zháňať). Tento rok na moje veľké šťastie a potešenie bol vydaný preklad poslednej knihy. Japonská verzia má 16 kníh. Kanadské vydanie zhustilo mangu to 12 kníh (prvých 6 kníh je zhodných, knihy 7 až 10 kanadského vydania obsahujú vždy 1,5 knihy japonského vydania a posledné 2 knihy kanadského vydania obsahujú každá po 2 knihy japonského vydania).

Manga je netypická tým, že sa skladá z troch častí. Ako prvé je tu hlavný príbeh teda stredná odborná škola pre astronautiku. Po časti hlavného príbehu nasleduje časť spomienok. To sú v princípe samostatné plnohodnotné kapitoly mangy, sú ale z minulosti postáv (nie sú súčasťou každej knihy – objavujú sa hlavne na začiatku). Publikonavie mangy začalo rovnako ako prvá epizóda anime udalosťami tesne po smrti mamy našej hlavnej hrdinky. V knihe je táto kapitola ale až piata po štyroch kapitolách hlavného príbehu. Spomienky na minulosť sa objavujú aj počas hlavného deja (sú odlíšené spracovaním; ale aj bez toho by to každý hneď rozoznal). Tretia časť sa oficiálne nazýva „anekdoty“ a ako už názov hovorí ide o vtipné vsuvky (príbehy). Tieto vsuvky nemajú súvis s dejom. Štýlovo sa dosť podobajú klasické štvor/troj panelové skeče niektorých autorov (ale len po grafickej stránke – kresba je zjednodušená oproti hlavnému príbehu). Je to tiež plnohodnotná kapitola mangy z niečoho, čo sa tvári ako životopis autora mangy (Kou Yaginuma), ale vystupuje tam aj Asumi (hlavná hrdinka príbehu), no nie len ona. Takže je zjavné, že to asi nebude skutočný životopis a len autor vie, čo z toho je naozaj pravda. No nie všetky „anekdoty“ tvorí tento „vtipný životopis“ (dá sa tu nájsť aj normálny jednokapitolový príbeh s normálnou teda plnohodnotnou kresbou).

Hodnotenie (aj po rokoch) by mohlo byť také isté, keby bolo rovnaké médium. Keďže tu je médium len papier bez zvuku a nie je pohyb (animácia) musím ho prepísať (resp. ináč prerozdeliť body). Príbeh si určite zaslúži tri body. Aj napriek tomu, že som vedel čo mám čakať, bolo som stále dosť silno vtiahnutý do deja a zážitok bol veľmi podobný ako pri prvom pozeraní animovanej verzie. Anime dosť verne kopírovalo mangu (nie dokonale, ale bolo to dosť výrazne). Aj toto spracovanie bolo veľmi dobré. Nenašiel som žiadnu nekonzistentnosť, ani inú chybu (alebo mi aspoň nevadilo). Po prečítaní príbehu až do konca všetko zapadlo a je to uzavretý celok. Za to udelím rovnako dva body ako pri animovanej verzii. Druhým nosným prvkom komiksov okrem príbehu je kresba. V prípade tejto mangy je tu viacej aspektov. Dizajn postáv v bežnej bol asi jediný prvok, ktorý ma pozitívne neupútal (nehovorím, že je zlý, len jednoducho mne sa nepáčil, hlavne vo farebnej verzii). Je veľmi ťažko hodnotiť kvalitu kresby (a to nie len preto, že som až tak veľa komiksov neprečítal). Hlavným problémom je vždy individuálny štýl autora. Ak odmyslím dizajn postáv, kde podľa mňa Kou Yaginuma nevyniká je zvyšok kresby naozaj veľmi dobrý a kvalitný. Za to udelím samozrejme jeden bod. A aj keď dizajn postáv nie je z tých najlepších, emócie sú veľmi dobre čitateľné. Za to udelím ďalší bod. Posledná vec v deji je atmosféra. Z tejto mangy atmosféra príbehu priam srší. Za to udelím posledný bod.

Súčet bodov

• + 3 body za príbeh (naozaj výrazný a dosť vyniká priemeru),
• + 2 body za spracovanie (veľmi dobre spracovanie príbehu a všetkých detailov),
• + 1 bod kvalitu kresby,
• + 1 bod čitateľnosť emócii postáv,
• + 1 bod umocnenie atmosféry deja kresbou.

Celkové hodnotenie je + 8 bodov.

Moje odporúčanie je jednoznačné. Táto manga určite stoji za to, neľutujem ani jedinú sekundu pri tejto mange, ani jeden použitý cent za kúpu kníh. Aj keď som sa snažil spomaľovať čítanie a vychutnávať si obrázky, nedarilo sa mi a čítal som to rýchlejšie, aby som sa dozvedel čo bude ďalej.