Zmrzlinový pohár tejto sezóny je tu. Niet už úniku. Prichádza nové anime podľa série kníh Kotenbu (v preklade „krúžok/klub klasickej literatúry“). Anime nesie názov podľa názvu prvej z kníh z tejto série (každá z kníh má vlastný názov). Aj začiatok tohto popisu bol inšpirovaný (ale len inšpirovaný) práve názvom prvej knihy vrátane podtitulu, ktorý sa už do názvu anime nedostal. Samotný názov prvej knihy má samozrejme svoj vnútorný zmysel.

Hlavný mužský hrdina Houtarou Oreki je prototyp úsporného človeka (nechcem písať, že lenivého, lebo také označenie nevystihuje úplne správne jeho podstatu). Jednoducho keď niečo nie je potrebné spraviť, tak to nerobí. Vyhýba sa konfrontáciam, keďže je to len zbytočná strata energie. Keď už niečo robí, tak minimalizuje vydávanie vlastnej energie napríklad presným plánom efektívnej cesty, resp. efektívneho postupu činnosti, prípadne sa aspoň pokúsi delegovať zbytočné činnosti na iných. Jeho úspornosť je viditeľná aj na zovňajšku (vyzerá tak, aby jeho zovňajšok vyžadoval minimálnu starostlivosť). Preto bol aj jeho najlepší kamarát Satoshi (člen krúžku ručných prác) je prekvapený, keď sa dozvedel, že Houtarou ako povestný lenivec zrazu chce vstúpiť do krúžku. To je však spôsobené len tým, že Houtarou dostal list od sestry Tomoe, ktorá je momentálne na cestách po svete. V liste mu prikázala, aby vstúpil do krúžku klasickej literatúry, keďže všetci členovia krúžku minulý rok skončili a  krúžku hrozí zánik. Houtarou nemá chuť, no ani odvahu vzdorovať a protirečiť staršej sestre. Preto sa rozhodne poslúchnuť ju.

Keď sa vyberie do klubovne, najprv si v rámci šetrenia energiou si zoberie kľúč od miestnosti, keďže klubovňa je v odľahlej časti školy. Keď príde pred klubovňu, pokúsi sa otvoriť dvere, čo sa mu samozrejme neporadí, keďže sú ako predpokladal zamknuté. Odomkne dvere a vstúpi dnu. O to väčšie je jeho prekvapenie, keď v klubovni nájde dievča. Eru Chitanda je rovnako ako Houtarou prváčka, ale je z inej triedy. Hneď na začiatok ho pozdraví jeho menom. Houtarou zostane prekvapený, keďže on si ju nepamätá a začne skúmať, odkiaľ by ho mohla poznať. Dalo by sa povedať Houtarou a Eru sú protiklady. Eru je optimistické dynamické dievča plné energie, ktorá z nej doslova srší. Zjavne má aj dobré (šľachtické) vychovanie a platí to aj pre starostlivosť o zovňajšok. Je to prototyp krásnej princeznej. V škole však sa správa tak, ako keby si chcela užiť svoju chvíľku slobody, no na dobré vychovanie však nezabúda. Okrem toho je Eru naozaj nesmierne zvedavá. Všetko by chcela vypátrať. Mimo iného má aj veľmi dobrý sluch a čuch. Podobne ako Houtarou, aj Eru mala na vstup do krúžku súkromný rodinný dôvod. Jej dôvod je však úplne iný a tak trochu aj opradený tajomstvom.

Tento príbeh sa dá považovať za trochu netradičnú detektívku s prvkami komédie, ale aj drámy a inými (oficiálne „mystery“). Prvý prípad sa začína zamknutou Eru v klubovni, no prípad je prerušený pátraním, prečo Houtarou nepozná Eru a následne ešte niekoľko krát potom, ale nakoniec zase vrátime k prípadu Eru zamknutej v klubovni. V zozname hlavných postáv ešte chyba Mayaka Ibara, ale tá sa objaví podľa ukážok až v ďalšej časti. Pri prvom stretnutí je Mayaka v knižnici ako knihovníčka. Inač je aj členka krúžku štúdia mangy. Mayaka a Houtarou sú už 9 rokov v rovnakej triede. Nedá sa povedať, že by Houtarou a Mayaka boli na nože, ale Mayaka si ho dosť často doberá. Jej charakter by sa dal opísať ako dosť ostrý (rozumej hovorí z ostra a štipľavo).

Trochu prekvapivo sa Mayaka ako aj Satoshi stanú členmi krúžku klasickej literatúry. Prekvapivo preto, lebo za normálnych okolností sú v školách dosť prísne pravidla pre vznik krúžkov ako aj podmienku na členstvo (jeden človek môže byť len v jednom krúžku). Stredná škola Kamiyama je v tejto oblasti dosť zvláštna škola. Táto škola je zameraná na školské krúžky a na založenie, alebo udržanie krúžku stačí jeden človek. Rovnako tak nie sú hádzané polená pod nohy ani ľuďom, ktorých zaujíma viac ako jedna vec. Krúžky sa však musia prezentovať na školskom festivale. Preto aj Eru a Houtarou musia nájsť staré eseje svojho krúžku, ako inšpiráciu pre vlastnú tvorbu. (Aktívna je samozrejme Eru a Houtarou je len donútený pomáhať.) Nemusíte sa však báť, že toto bude ten najkomplikovanejší prípad, alebo nebodaj to, že bude nudný. Keďže je to príbeh ako zo života, tempo nebude závratné, bude skôr voľné.

Podľa všetkého by anime malo mať 22 častí. Pri spracovaní štandardným (resp. správnym) tempom 4 časti na jednu knihu to vychádza akurát na spracovanie všetkých piatich kníh. Aj keď názov je len podľa prvej knihy a tento rok sme už mali predvedené ako sa jedna kniha tá spracovať do 12tich častí. Nedá sa preto vylúčiť, že anime spracuje len prvú knihu s rozšírením o fantáziu jeho tvorcov, prípadne časťami príbehu z iných kníh, ktoré vyplnia čas, aby sa jeden prípad zbytočne nerozdeľoval. Okrem toho aj knihy zo série Kotenbu nevychádzali v pravidelných intervaloch, ale tak trochu zvláštne (rok a mesiac vydania: október 2001, júl 2002, máj 2008, jún a júl 2010). Takže nezostáva nič iné ako čakať na to, ako to nakoniec dopadne.

Po prvej epizóde však musím pochváliť spracovanie. Nie len, že animátori sa dobre vybúrili (takéto spracovanie sa teda len tak ľahko nevidí), ale navyše pri pozeraní som si hneď všimol niekoľko detailov. Detailov, ktoré by možno človek ani nehľadal, alebo skôr nečakal, ale po tom čo som ich zazrel dávajú zmysel. Aj hudobné spracovanie (hudba v pozadí) je dobre zvolená. Len tak mimochodom. K tomuto anime existuje aj rozhlasová relácia. Jej moderátormi sú herci Eru a Satoshi, keďže Mayaka je zaneprázdnená v krúžku štúdia mangy a Houtarou odkázal, že je to pre neho zbytočná a otravná činnosť.

Už je to síce pár dní, čo skončilo vysielanie tohto anime, ale až dnes sa mi podarilo pozrieť verziu s titulkami (Chcel som predsa len vylúčiť nechcené chyby pri mojich slabých znalostiach japončiny). Poďme už ale na zhrnutie. Do anime podoby sa dostali 4 knihy. Prvá kniha Hyouka sú časti: prvá časť epizódy 1 a celé epizódy 2 až 5. Druhá kniha (s pracovným názvom „Mystery film“) sú časti 8 až 11. Tretiu knihu Kanya Fiesta spracovali v epizódach 12 až 17. Štvrtá kniha Bábika ide obchádzkou (kniha je pomenovaná podľa poslednej kapitoly, jedinej reálne dobrej) je spracovaná v druhej časti epizódy 1 a v epizódach 6, 7, 19 až 22. Kto si v zozname epizód všimol chýbajúcu epizódu 18, bol asi dosť šikovný. Podľa všetkého táto epizóda nie je podľa žiadnej z kníh, rovnako ako OVA špeciál. Epizódy sú zoradené časovo lineárne, čo sa o knihách (medzi sebou navzájom) povedať nedá. Druhá kniha začína ešte pred koncom (resp. záverečnými slovami deja) prvej knihy.

Kvalita príbehov je už iná kategória. Tu moje hodnotenie zjavne nebude objektívne, keďže som prvé 2 knihy prečítal skôr ako som videl príslušné časti anime. To aj spôsobilo to, že som sa na týchto častiach anime celkom dobre zabával (nebrať z hľadiska humoru, ale pôžitku pri pozeraní). Medzi knihami nie je spojitý príbeh. Každá kniha má svoj príbeh, teda až na štvrtú knihu, ktorá žiaden príbeh nemá. Sú to len jednotlivé poviedky s často veľmi mizivou kvalitou (aspoň v animovanej podobe, túto knihu som ešte nečítal, tak neviem ako je na tom písaný text). Preto by som osobne úplne vynechal časti 6, 7, 18, 19, 20 a OVA. K celkovému príbehu nič neprinášajú, nie sú ani zábavné ani ináč výnimočné. Druhá časť epizódy 1 a epizódy 21 a 22 aspoň majú nejaký zmysel a pointu a navzájom sa na seba odvolávajú. Sú pravdepodobne aj predohrou pre poslednú piatu knihu. Aj keď počas tretej knihy bola odvolávka na dej z epizódy 7, daná udalosť sa počas tejto epizódy neuskutočnila, tak by to bolo lepšie vynechať.

Pri bodovaní je to pre hore napísané fakty naozaj ťažké. Za originalitu a kvalitu by som udelil body asi nasledovne: prvá kniha 2 body, druhá kniha 1,3 bodu, tretia kniha 0,7 bodu, štvrtá kniha by mala záporný počet, keby to nezachránila posledná kapitola, takže je to len nula. Priemer je teda 1 bod. Hodnotenie hudby bude tiež problematické. Po stránke kvality hudby je potrebné udeliť minimálne 2 body (za Johana Sebastiana Bacha sa nedá neudeliť slušné bodovanie), ale... Mne osobne hudba tak ako bola použitá nevadila (ani miesta, ani intenzita). Keďže je však viacero ľudí, ktorým prekážala intenzita, miesta použitia jeden bod strhnem (a pravdu povediac aj preto, lebo niektoré miesta sa mi zdali byť hluché a bolo aj nízke množstvo rôznych melódii). Hudba teda celkovo dostáva len jeden bod. Za komedialne doplnky v podobe rôznych dramatizácii by som aj rád udelil jeden bod (niektoré boli naozaj celkom dobré), no problém je v tom, že na to je potrebné rozumieť po japonsky a teda tento bod je nanič pre normálnych divákov. Posledné hodnotené kritérium je spracovanie. Adaptácia kníh bola dosť verná (aspoň čo som mohol zhodnotiť v porovnaní s prvými dvomi knihami), aj keď musím zase skritizovať výrazne skrátenie adaptácie v druhej knihe. Keďže som už však čiastočne nadhodnotil príbehy (a aj pre neopodstatnené skrátenie druhej knihy), tu bod už neudelím. Za čo však udelím body je grafické spracovanie (aj keď nebolo vo všetkých epizódach rovnomerné). Tu boli doslova vizuálne orgie. Veľmi vhodne sa kombinovali rôzne grafické štýly a spracovania. Aj kvalita štandardného deja bola veľmi dobre spravená. Animátori sa jednoznačne vyhrali pri spracovaní. Preto udelím až 2 body za grafické spracovanie (aj keď z istého hľadiska je to len, keby takéto efektu ako v prvých epizódach a poslednej epizóde boli počas každej epizódy, udelil by som viac bodov). Posledný bod a pre diváka ten najhorší je asi to, že nie je jednoznačne najlepší fansub, ktorý to robil. Niekedy fansuby spravili priam až nepochopiteľné chyby (platí aj pre preklad kníh). Napríklad v poslednej časti minimálne jeden z fansubov písal „kuriatko“ namiesto „bábika“ (v japončine je na to ten istý znak, ale má rôzne (aj keď podobné) čítania podľa významu). Každý preklad má svoje väčšie, či menšie chyby.

Aj napriek tomu, že hodnotenie je vysoké, je potrebné rátať s tým, že toto anime je do istej miery kontroverzné (platí samozrejme aj pre knihy). Oficiálne je označované za mystery, ale nečakajte tam to, čo si pod týmto pojmom predstaví bežný Európan. Jednoducho tu je to mystery doslova a do písmena brané len ako záhada, resp. nejasnosť. Hľadajú sa zabudnuté spomienky, zámer autora filmu, ktorý nedokončil scenár, dôvod zavolania študenta do miestnosti pre učiteľov a podobné veci. Nenájdete tu žiadne mystické príšery, vrahov a ani nič iné. Ja osobne neľutujem, že som začal čítať knihy. Práve aj tie časti, kde som mal prečítané knihy skôr boli pre mňa pri pozeraní výrazne lepšie ako tie, kde som knihy neprečítal. Pri čítaní som sa aj dozvedel zopár nových vecí o Japoncoch a ich vnímaní sveta. U nás si napríklad pod žánrom mystery nikto nepredstaví detektívku, no v Japonsku je do tohto žánru radené všetko s nejakou záhadou vrátane detektívok (neznámy vrah) ako aj záhadných (nadprirodzených) bytostí.

Súčet bodov

• + 1 bod za príbehy
• + 1 bod za hudbu,
• + (1 bod?) za bonusy (CD dramatizácie),
• + 2 body za grafické spracovanie.

Celkovo + 4 body, ale...

Zhrnutie: Povedať jednoznačné odporučenie k tomuto anime je asi nemožné. Ak vám nevadia záhady/nezáhady (aspoň na európske pomery) odporúčam prečítať si knihy. Ak z pozerania chcete mať viac než len vizuálne orgie (a podľa všetkého aj zmätočný/zbytočný príbeh, ako sa vyjadrovali tí čo nečítali knihu) rovnako odporúčam prečítať si najprv knihy a až potom pozerať anime. Ak chcete len vizuálne orgie, myslím, že postačí pozrieť si prvú a druhú knihu a ukončiť to poslednými dvomi časťami (dve časti sú len pre zohľadnenie úplnosti príbehu, ináč by bola len posledná časť). V každom prípade ak to divák, resp. čitateľ bude brať skôr ako komédiu, než ako záhadu, môže to byť dobrá voľba.