„Jedno stretnutie privolalo rozochvenie troch sŕdc a začiatok dvoch lások. Volám sa Kyosuke Kasuga, mám pätnásť rokov a v mojich žilách prúdi mladosť.“ Týmito vetami začína seriál Kimagure Orange Road. Aj keď je už hneď na začiatku jasné, že pôjde o trojuholník, na prvý pohľad (po prvej epizóde) vyzerá tento seriál nadpriemerne na svoj žáner. Kyosuke sa spolu s rodinou presťahoval do nového mesta. Príbeh sa začína keď Kyosuke počíta schody v blízkosti jeho nového domova. Pri počítaní zazrie letieť červené UFO, ktoré neskôr identifikuje ako klobúk. Následne stretne aj jeho majiteľku. trochu tvrdohlavú, ale inač peknú a veľmi príjemnú Madoku. Samozrejme sa zaľúbi na prvý pohľad.

Keby ste však niekde povedali, že Madoka je milé dievča, nikto by vám neveril. V škole ako aj v celom meste je známa ako veľká bojovníčka a postrach nie len školy, ale aj celého okolia/mesta (pretože sa k nej nikto priateľsky nepriblížil a ona je potom naozaj protivná). Dokáže zložiť aj sto kilového chlapa a ani sa nezadýcha. Celkovo je teda viac obávaná ako obdivovaná. Okrem toho je to ešte aj dcéra hudobníkov (rodičia sú trvalo preč a preto býva sama) a sama je veľmi dobrá hudobníčka. Kyosuke ale tiež nie je obyčajný chalan. Dôvodom jeho sťahovania je totižto nutnosť. Z predchádzajúceho mesta sa odsťahoval preto, lebo sa prišlo na špeciálne schopnosti jeho rodiny. Kyosuke je totižto esper (rovnako ako aj celá rodina okrem otca). Tretím srdcom do partie je cieľavedomá, vždy energická a veselá Hikaru. Najlepšia (a v podstate jediná) kamarátka Madoky. Vyrastali spolu už od detstva a tvoria nerozlučnú dvojicu „zlých dievčat“ na škole. Všetko sa však má zmeniť po Kyosukeho príchode, keďže on nedbá na reči a zlé chýry. Hlavné postavy uzatvárajú ešte Kyosukeho sestry Kurumi a Manami, chudák mačička Jingoro, ktorá si užije svoje v rodinke esperov.

Žiaľ anime sa dosť skoro zvrhlo. (Tu mi mohla byť varovaním aj stará spomienka, keď som pred piatimi rokmi videl začiatok tretej epizódy OVA, ale povedal som si, že som možno len nepoznal súvislosti, no tá časť bola rovnako zlá ako som si ju pamätal.) Spolu s vytratením sa červeného klobúka z deja sa stratila aj kvalita seriálu (teda aspoň jej priemerná hodnota). Jedna vyplňovacia epizóda striedala druhú a dej, respektíve vzťahy medzi postavami zostali zamrazené. Kyosuke sa prejavil nie len len ako nie práve najmúdrejší, ale aj ako totálny neschopák. Začali sa objavovať postavy na jedno použitie, ale aj nové postavy s nadprirodzenými schopnosťami, aby bolo možné mať ešte nejaký ten dej aspoň v rámci jednej časti. Jednotlivé epizódy v tomto bloku je možné prakticky ľubovoľne vymeniť medzi sebou (až na výnimku niekoľko málo dvojčastí, prípadne predstavenia nových členov rodiny) a nikto by si nič nevšimol. Charaktery hlavných dievčenských postáv sa bez vysvetlenia prudko zmenili (niektoré zmeny boli vysvetlené, ale mnohé neboli). Rovnako bez vysvetlenia prestali platiť aj iné veci, ktoré boli na začiatku povedané. Niekoľko krát sa mi stalo, že to čo som pochopil z hovoreného slova sa nezhodovalo s použitím/správaním sa (ale to len možno neovládam všetky frazeologizmy). Väčšina epizód v tomto bloku bola dosť slabá. Ako tak dobré boli len časti, kde sa venovali niektorej z hlavných postáv (presnejšie povedané jej pocitom). Jediné bezvýznamne plus bolo to, že postavy aspoň starli a nezostávali aj vekovo zamrznuté ako je to bežné v tomto type seriálov (keď už sa ich vzťah nevyvíjal). Vsunuté paródie na Rómea a Júliu v každej jednej epizóde ako aj špeciálna epizóda „Top Gun/Mothra“, ktoré boli úplne bez zmyslu tiež nevylepšili dojem.

Ako je už jasné z predchádzajúceho odstavca, moje hodnotenie nebude práve priaznivé. Na začiatok udelím jeden bod za dobrý/originálny námet. Za jeho dobabranie zlým spracovaním veľkého množstva epizód však musím strhnúť body hneď 2 (aj to som sa dosť krotil, lebo po dopozeraní druhého filmu mám podstatne lepšiu náladu než pri pozeraní niektorých častí), ale jeden bod vrátim za veľmi dobrú kvalitu niektorých epizód (žiaľ bolo ich menej ako 10) a oboch filmov. Ak by sa celá atmosféra a spracovanie nieslo práve v atmosfére a kvalite filmov (prípadne aspoň kvalite prvých dvoch/troch epizód) vyzeralo by hodnotenie úplne ináč. Celú atmosféru ako aj vyváženie neschopnosti mužských postáv dobre eliminovala Madoka svojou hrou na saxofóne, prípadne iné vsunuté pesničky. Hudbu pre druhý film mala na starosti Yuki Kajiura. Pre zvyšné časti zase Shiro Sagisu. Aj keď hudba, ktorá znela počas deja, bola veľmi dobrá a sama o sebe by si zaslúžila aspoň dve ak nie tri body, znela žiaľ veľmi málo, takže celkovo dostáva len jeden bod. Prvá zvučka je tiež veľmi dobrá a to nie len po hudobnej ale aj obrazovej stránke. Kým som ešte nepozeral anime púšťal som si ju pravidelne. Po dopozeraní seriálu však už nemá na mňa rovnaký pozitívny účinok ako pred tým. Posledný bod strhnem za rôzne technické a logické chyby. Ešte som zvažoval aj ďalšie strhávanie bodov za úplne nadbytočnú úchylnosť hlavného hrdinu, ktorá ako jediná kazila ešte aj inač veľmi dobrý druhý film. Strhávanie som však zrušil po zvážení celkom dobrého a netradičného strihu jednotlivých scén seriálu.

Súčet bodov

• + 1 bod za originálny námet príbehu,
• - 2 body za príbeh a spracovanie väčšiny epizód,
• + 1 bod za veľmi dobre spracovanie filmov (a asi piatich epizód),
• + 1 bod ozvučenie,
• - 1 bod za technické a logické chyby.

Celkové hodnotenie (aj keď nie práve objektívne) je 0 bodov. (Miestami som mal chuť ohodnotiť to aspoň na – 4 body).

Moje odporúčanie je tento krát dosť netradičné. Začať pozerať začiatok. Keď vás to prestane baviť, respektíve začne sa klasický nudný trojuholník (tuším niekde okolo siedmej ôsmej epizódy) prestať. Potom prejsť na predposledné dve epizódy, kde sa konečne vzťahy trochu pohnú a následne pokračovať filmami. Pri tomto pozeraní si ušetríte nie len kopec času, ale aj budete mať dobrý dojem zo seriálu. Jediné čo bude chýbať je predstavenie úchylného dedka, ktorý sa v podstatnej úlohe objaví v závere seriálu ako aj v druhom filme.