Alebo v skratke Yuushibu (slovenský pracovný názov „(ne)hrdina“) sa odohráva vo svete plnom hrdinov, ktorý sa ale nemohli stať hrdinami, tak nemali inú možnosť ako nájsť si prácu (to je zároveň aj preklad toho dlhého názvu). Kráľ démonov už bol porazený, takže hrdinovia zrazu nie sú potrebný. Hlavnou postavou príbehu je Raul, ktorý tiež študoval za hrdinu, no teraz pracuje v predajni s magickými spotrebičmi. Jedného dňa do obchodu vtrhne drzé decko a domáha sa stretnutia so šéfom. Dôvodom príchodu je snaha zamestnať sa a zároveň študovať ľudí (hobby). Keď si však Raul prečíta životopis, zistí, že je to potomok kráľa démonov. Vedúca sa však už rozhodla, takže Raul dostane na starosti výučbu nového brigádnika. Určite si viete predstaviť ako dobre sa bude učiť niekto, kto mal za rodičovský vzor zlovládcu, je zvyknutý na povýšenecké správanie a mučenie ľudí; navyše nemá ani tušenie o modernej technike a skutočných ľudských zvykoch. To však nie je všetko. Raul si neprečítal celý životopis, takže nevie, že Fino je dievča. Myslím, že ani nemusím hovoriť ako na to príde.

Ako sa dalo čakať, seriál je zameraný hlavne na fanservice a teda je určený pre tých, čo obľubujú veľké prednosti a zábery pod sukne, no nie len to. Veľmi skoro mi začalo už vadiť aj to, ako všade trepú tú mágiu. Nie len práčky na na démonov, ale aj „magic vision“ (TV), magický ryžovar... (neskôr sa to asi zlepšilo, alebo už som si zvykol) Vtipnosť bola relatívne slabá. Nieže by všetky vtipy boli slabé, ale väčšina je naozaj okukaná. Príbeh nie je bohvie aký. Ani po predstavení ďalších postáv sa to až tak výrazne nezlepší.

Našťastie nie je všetko len o trápnych vtipoch, ale sú tu aj jednotlivé postavy, ich príbehy a interakcie. Objavilo sa tu síce kansai nárečie, ale na tak krátky čas, že ani to nemôžem označiť za moje osobné plus pre seriál. Jedine čo bolo naozaj nové a netradičné bola rekapitulácia anime počas záverečnej zvučky prvej epizódy. (Normálne sa pri anime objavujú len kľúčové scény, tu však bol zopakovaný celý seriál v zrýchlenom tempe a to navyše pospiatky. To platilo len pre prvú časť.)

Postrehy: V (ne)hrdinovi predával „práčky“ papasonic (nadzvukuvý foter – či ako to zábavne preložiť). To však nie je najväčšia zábavka. Objavila sa tu aj zmenšená verzia NCC-1701 ako kočiar ťahaný drakom (pre tých, ktorým to náhodou nič nehovorí je to USS Enterprise/Star Trek; tu bola verzia bez označenia písmenom (tuším)). Môžte si tipnúť, kto asi sedel za riadením (aj ja len tipujem, veľmi sa nepodobal).

Aj keď som na tento seriál na začiatku dosť nadával, napriek tomu som si ho celý pozrel a neľutujem. Na začiatku ma pri pozeraní držali hlavne interakcie postáv a zvedavosť. Sám som však netušil aký tam môže byť potenciál. Postupom času sa začali objavovať temnejšie (rozumej dramatickejšie) stránky príbehu (teda problémy, ktorým postavy čelili). Žiaľ nezriedka keď epizóda skončila nábehom na dramatickú vec, príbeh o týždeň pokračoval úplne iným smerom ako som dúfal. Posledné dve časti to však našťastie zachránili a preto anime ako celok hodnotím skôr kladne. Bodovať ho nebudem, lebo pri snahe o objektívne bodovanie by čísla boli asi záporné. Seriál bol zjavne určený pre priaznivcov šteklivých záberov (čomu nasvedčuje aj cenzúra v poslednej časti), no našťastie mal aj príbeh, ktorý nebol až taký otrepaný aby sa nedal pozerať.